Turzovské kúpele sa nachádzajú len tri kilometre od mesta Gelnica, v západnej časti mesta k nim vedie Turzovská a ďalej Krížna cesta. Prostredie návštevníka okamžite upúta krásou podhorského jazera, hustými ihličnatými lesmi a horskými lúčkami. Vedie tadiaľ modrá turistická značka na Krompašský vrch (Plejsy), ktorý je možné dosiahnuť za dve a pol hodiny turistickej chôdze. Odtiaľ sa ponúka možnosť zísť značkovanými turistickými chodníkmi do Krompách, Jakloviec alebo Sloviniek, prípadne pokračovať západným smerom hrebeňovkou po zelenej značke až do Spišskej Novej Vsi či ďalej do Slovenského raja.
V samotných Turzových kúpeľoch zaujme najmä nádherné jazero s krištáľovo čistou vodou. Jazero pôvodne nebolo také veľké, avšak navŕšením hrádze v 19. storočí jeho hladina stúpla. Malo aj svoj technický účel, pretože slúžilo na poháňanie hámrov a mlyna na drvenie rudy, ktorá sa ťažila v niekdajších blízkych baniach. Jazero má 1,75 hektára a v najhlbšom bode až 17 metrov.
Toto prírodné kúpalisko malo aj svoje liečebné využitie. Išlo predovšetkým o klimatické kúpele, ktoré v minulosti navštevovali hostia s chorobami dýchacích ciest a nervovými chorobami. I keď jazero nemá minerálnu vodu, naši predkovia boli vynaliezaví a zvýšili efektivitu liečby z miestnych zdrojov. Vodu z jazera prevárali s ihličím, čím tvorili kúpele s inhaláciou liečivých živíc. Kúpanie vo vaniach s takouto vodou zabezpečilo rýchle prekrvenie kože, zlepšilo vitalitu obehového systému a s tým aj prekrvenie vnútorných orgánov. Z lekárskeho hľadiska sa takýmto prekrvením (hyperémiou) zabezpečilo rýchlejšie odbúravanie škodlivých látok z tela. Nižšie pod Turzovými kúpeľmi sa nachádza druhé menšie jazero, ktoré malo rovnaký technický účel. Na rozdiel od vyššie postaveného však nie je vhodné na kúpanie.
Kúpele vznikli na prelome 19. a 20. storočia na mieste, kde bol predtým vybudovaný systém Turzovských tajchov, ktoré slúžili ako zásobáreň vody pre banskú činnosť. Kúpele vznikli z podnetu vtedajšieho starostu a majiteľa baní Karla Menesdorfera. Projektovali ich Gedeon Majunke a Anton Müller, ktorí stáli pri zrode viacerých budov vo Vysokých Tatrách. Kúpele boli zriadené v roku 1889 a uvedené do činnosti v roku 1903.
Využívané boli najmä obyvateľmi Budapešti a Debrecínu. Pri jazere stála hlavná budova Praha s vodoliečbou a inhaláciami. Pribudol aj objekt Budapest, no ten v roku 1918 vyhorel. Do areálu kúpeľov patrila aj Kaplnka sv. Kríža z roku 1830 a asi 400 metrov nižšie v doline súkromná vila Dorottya z roku 1899, ktorú dal postaviť majiteľ železiarne Ján Streck. Súčasťou liečebného zariadenia sa stala nemocnica a jedáleň.
Kúpeľní hostia sem prichádzali s noblesou na kúpeľnom koči, ktorý ťahali tri páry koní. Uprostred jazera sa nachádzalo mólo, na ktorom vyhrávala päťčlenná rómska kapela. Hudobníci neboli príležitostní, patrili priamo k personálu a mali vlastný domček. Okrem nich hrali v kúpeľoch aj budapeštianske divadelné súbory a vojenské orchestre z Košíc. K obľúbeným činnostiam hostí patrilo člnkovanie. To sa odporúčalo aj na lekársky predpis, pretože veľká časť klientely sem prichádzala kvôli problémom s dýchaním. Nechýbali ani tenisové kurty či kolkáreň.
Lesk a sláva kúpeľov čiastočne pohasli po I. svetovej vojne, keď vzniklo Československo a stratila sa maďarská klientela. Aj čas II. svetovej vojny bol pre kúpele skôr smutnou kapitolou histórie. Chodili sa tu liečiť a rehabilitovať nemeckí vojaci priamo z frontových bojov a svoj priestor tu mala aj mládežnícka organizácia Hitlerjungend. V čase socializmu ich vystriedala socialistická mládež. Areál sa zmenil na pioniersky tábor a školu v prírode.
Košický samosprávny kraj bol vlastníkom Turzovských kúpeľov v rokoch 2002 až 2011. Do vlastníctva ich župa získala v roku 2002 prechodom majetku od štátu a naďalej boli využívané ako škola v prírode. V roku 2007 bolo zariadenie vyradené zo siete škôl a školských zariadení. KSK sa pokúsilo zariadenie prenajať, ale v roku 2010 bol nájomný vzťah zrušený výpoveďou z dôvodu neplatenia nájomného. Areál sa tak stal pre KSK prebytočným majetkom a prostredníctvom obchodnej verejnej súťaže bol ponúknutý na predaj. Nakoniec sa areál predal v roku 2011 súkromnému podnikateľovi, ktorý v čase prevzatia objektu plánoval areál sfunkčniť a sprevádzkovať pomocou euro fondov. Bohužiaľ od tohto obdobia areál chátral a kúpa viedla k úplnému úpadku tejto obľúbenej destinácie.
Pôvodne jednoposchodová budova s 22 komfortne zariadenými izbami pre kúpeľných hostí. Zmiešaná tehlová drevená stavba so šindľovou strechou. Budova s kapacitou 78 miest sa nachádzala v tesnej blízkosti pri jazere. Ikonická vila sa nachádzala v havarijnom stavebno-technickom stave a na základe posudku statika musela byť v roku 2023 asanovaná.
Pôvodný pôdorys bol oktagonálny, zmiešaná tehlová a drevená stavba so šindľovou strechou. Na prízemí bola umiestnená vodoliečba. Jednotlivé kabínky sa mohli podľa potreby využívať na studenú vodoliečbu, vodoliečbu ohrievanou vodou alebo na naparovanie. Poskytovali sa tu tiež celé vaňové kúpele, čiastkové kúpele, slatinné zábaly, studené sprchy, teplé čiastkové kúpele, soľné kúpele, borovicové kúpele a naparovanie. Na prvom poschodí bolo osem izieb, z ktorých jedna sa využíva ako inhalačná miestnosť. Budova bola s kapacitou 26 miest. V období, kedy kúpele fungovali ako škola v prírode, bolo v budove 13 dvojposteľových izieb: Na hornom poschodí 8 dvojposteľových izieb, WC, sprchy a spoločenská miestnosť s krbom. Na prízemí 4 dvojposteľové izby, spoločenská miestnosť, sociálne zariadenie, sauna.
Pôvodne jednoposchodová drevená budova s 21 modernými a komfortne zariadenými izbami pre kúpeľných hostí. Pôvodnú drevenú vilu zničil v roku 1956 požiar a na jej mieste bola v rokoch 1958 – 1960 postavená terajšia murovaná dvojposchodová budova podobného vzhľadu. Budova počas prevádzky školy v prírode mala kapacitu 66 miest a nachádzalo sa v nej: 16 štvorposteľových až šesťposteľový izieb s možnosťou prístelky so spoločnými sociálnymi zariadeniami.
Dvojposchodová drevená budova, na prízemí ktorej sa nachádzala priestranná jedáleň, murovaná kuchyňa so špajzou, pivnica a toalety pre potreby reštaurácie. Na poschodí bolo 6 komfortnejšie zariadených izieb s toaletami a dva väčšie salóniky slúžiace na zábavu a oddych hostí, vybavené klavírom, spoločenskými hrami a novinami. V 20. storočí slúžila ako administratívna a stravovacia budova zároveň. Na druhom poschodí boli štyri kancelárie.
V najväčšej 34-izbovej vile Budapest z dielne levočského architekta Antona Müllera, bolo ako v jedinej ústredné kúrenie, splachovacie WC a elektrina. Müller zanechal výraznú stopu aj vo Vysokých Tatrách. Pripisuje sa mu napríklad autorstvo prvej budovy v Novom Smokovci, sanatória pre doktora Mikuláša Szontágha st., ale tiež napríklad hotela Európa, Danielovho domu alebo Studenopotocké kúpele (na mieste dnešnej Bilíkovej chaty). Vila Budapest však v roku 1918 pri požiari zanikla.